Prvohory
Ďalšie obdobie sa nazýva prvohory – paleozoikum (590 – 250 mil. r. ) a skladá sa z kambria, ordovika, silúra, devóna, karbóna a perma.
Kambrium - Začala sa tvorba kostry u živočíchov a tiež vznikli dôležité životné kmene. Vznikajú článkonožce a prvé hlavonožce. Sú tu tiež už morské vápnité riasy a nižšie huby a jednobunkové planktónové riasy. Súš je však predsa len ešte pustá a holá a aj malé percento kyslíka v ovzduší vyvoláva rýchle zvetrávanie hornín. A keďže kvôli kolísaniu vodnej hladiny pribúdali aj plytčiny, bohaté na živiny, vznikali prvé obojživelné rastliny.
Ordovik – Tu vznikajú prvé bezčeľustné stavovce a počet lastúrnikov sa výrazne zvyšuje. Zvyšuje sa aj počet ramenonožcov a ostnakožcov. Z rastlín vznikajú vápnité a nevápnité riasy. Častá sopečná činnosť tvaruje holé skalnaté plochy, zúria silné veterné smršte a páli ostré slnko, Zem je ešte stále nehostinnou oblasťou.
Silúr – V mori sú prvé pancierovité ryby a prvé makroskopické riasy, na Zemi najväčší rozvoj hlavonožcov a prvé suchozemské rastliny.
Devón – prvý prechod obojživelníkov na súš a prvý nelietajúci hmyz. Tiež veľké osídľovanie pevniny rastlinami a začiatok éry výtrusných rastlín. Na rastlinách sa vyvíjajú prvé veľké listy a vznikajú tiež prvé semenné rastliny. Karbón – na severnej pologuli teplé až horúce podnebie, stredná Európa bola zase v oblasti bohatej na zrážky a na severnej pologuli bola chladná klíma s rozsiahlym zaľadnením, najmä v Južnej Amerike. Mimo Ameriky vznikali obrovské pralesy so stromami vysokými aj 40 metrov. Kmene v močiaroch postupne uhoľnateli a stali a základom vzniku obrovských ložísk čierneho uhlia. Vznikli prvé plazy. Väčšina z nich žila na súši, menšina obývala močaristé oblasti. Živili sa rastlinnou a mäsitou potravou. Z rastlín vznikli prvé ihličnaté stromy, prvé cinká a rastliny s tvorbou semienka začali vyvíjať.
Karbón – na severnej pologuli teplé až horúce podnebie, stredná Európa bola zase v oblasti bohatej na zrážky a na severnej pologuli bola chladná klíma s rozsiahlym zaľadnením, najmä v Južnej Amerike. Mimo Ameriky vznikali obrovské pralesy so stromami vysokými aj 40 metrov. Kmene v močiaroch postupne uhoľnateli a stali a základom vzniku obrovských ložísk čierneho uhlia. Vznikli prvé plazy. Väčšina z nich žila na súši, menšina obývala močaristé oblasti. Živili sa rastlinnou a mäsitou potravou. Z rastlín vznikli prvé ihličnaté stromy, prvé cinká a rastliny s tvorbou semienka začali vyvíjať.
Perm – vlhké podnebie na severnej pologuli sa premieňa na suché a teplé, na mnohých miestach vznikajú púšte. Zo stavovcov žili ryby, obojživelníky a plazy. Nastal rozvoj nahosemenných rastlín a hromadný výskyt ihličnatých stromov a prvé cykasy.
Začína asi približne pred 490 Miliónmi rokov a končí sa pred 435 miliónmi rokov a to nástupom Silúru. Spodná hranica je charakterizovaná nástupom graptolitov (Dictyonema flabelliforma) a zmenami v trilobitickej faune. A vrchná je vedená v graptolitickej zóne Akidograptus acuminatus. Na konci Karbonu došlo k dočasnému ústupu morí a niekde aj k slabému vrásniu. Ale v ordoviu sa začína obdobie významného zaplavenia súše morom - tvz.talasokratické obdobie.
Väčšinu pevnini ordoviku tvoril kontinent Godwana a na juhu menšie kontinenty Avalonia,Lauretia,Baltika a Sibéria. Severne od Godwany bola Laurétia a Baltika oddelené oceánom Laurentus. Baltiku a Avaloniu oddeľovalo Tornquistovo more. Okolo starých štítov, hlavne v severných častiach kontinentov, vznikali organogénne vápence.