Starohory
Trvali asi 4 miliardy rokov.V Starohorách existoval na Zemi rozsiahly TETHYS obklopený PANGEOU.Vývoj biosféry.Prvé preukázateľné organizmy, ktoré obývali našu Zem, boli jednobunkové BAKTÉRIE a SINICE.
PRVÉ MNOHOBUNKOVÉ ORGANIZMY:
1.pramedúza
2.prakoraly
3.pračlánkonožce
4.praľaliovky
5.praobrúčkavce Prahory a starohory spolu tvoria najstaršie a najdlhšie geologické obdobie. Splo trvali oko štyroch miliárd rokov. V tomto časovom úseku sa odohrali dva veľmi významné deje : vyvýjanie a rozčlenenie zemskej kôry a najdôležiteljší jav všetkých dôb vyvýjanie a objavenie sa života.V starohorách existoval na Zemi rozsiahli prakontinent Pangea obklopený preoceánom Thetys. Prakontinent sa postupom času rozpadával a tak vznikali kontinenty. K tomuto obdobiu sa pripisuje hlavne vzink a najmä vývoj biosféry. Nasledoval biologický vývoj a neskôr už spomínaný vývoj života. Začali sa vyvýjať jednobunková organizmy baktérie a sinice.Prvé bunky so zložitou stavbou sa začali vyvýjať pravdepodobne pred 1,5 miliardy rokov. Neskôr, asi pred 800 miliónov rokov vznikli prvé mnohobunkové organizmy. Medzi ne sa zaraďujú : pramedúzy, prakoraly, pračlánkonoýce, praľaliovky, praobrúčkavce.
Proterozoikum je z hľadiska geologického vývoja oveľa lepšie doložené ako archaikum. V proterozoiku sa často vyskytujú súvrstvia sedimentov plytkých (epikontinentálnych) morí, na rozdiel od prevažne hlbokomorských metamorfovaných usadenín. Ďalším typom horninových formácií, ktoré sú typické najmä pre začiatok proterozoika, sú „páskaté železné rudy“. Proterozoikum je známe vývojom a následným rozpadom miekoľkých superkontinentov (Atlantika, Columbia, Nena a Rodinia) a s nimi spojenými orogénnymi udalosťami. V proterozoiku došlo k hurónskemu zaľadneniu počas periódy siderium-orosirium a globálnemu zaľadneniu v periódach kryogenium-ediakarium, nazývanému aj „Zem - snehová guľa“ („Snowball Earth“).Počiatok proterozoika sa ešte stále nesie v znamení nižšieho obsahu kyslíka v atmosfére. S pribúdajúcim nárastom organizmov, najmä tých, u ktorých sa vyvinula fotosyntéza, sa zvyšoval podiel O2 v atmosfére, až kým koncom proterozoika nedosiahol dnešnú úroveň.