Treťohory
Treťohory:
boli nepokojným obdobím,
- pokračovalo alpínske vrásnenie, sprevádzané sopečnou činnosťou,
- v moriach sa usadzovali najmä úlomkovité usadené horniny,
- teplá klíma sa postupne ochladzovala,
- v moriach žili dierkavce – numulity – najväčšie jednobunkové organizmy na celej planéte,
- ďalšie morské živočíchy – lastúrniky, ulitníky, koraly, ježovky, kraby, raky, žraloky, veľryby, tulene,
- na súši sa vyvíjali cicavce a vtáky, z plazov najmä korytnačky, krokodíly, hady, jašterice,
- rozvíjali sa obojživelníky, vyvíjali sa hmyzožravce, hlodavce, predchodcovia opíc, mäsožravce – známy napríklad šabľozubý tiger,
- v mladších treťohorách sa vyvinuli veľké kopytníky, chobotnáče,
- v starších treťohorách žil najväčší suchozemský cicavec – Indricotherium (5m vysoký, 8 m dlhý),
- na súši prevládali krytosemenné rastliny – javory, buky, duby, figovníky, magnólie, palmy,
- rástli aj nahosemenné – ihličnaté rastliny,
- s vývojom hmyzoopelivých kvitnúcich rastlín súvisel aj druhový vývoj hmyzu, svedčia o tom zakonzervované druhy hmyzu v skamenenej živici ihličnatých stromov, ktorý nazývame jantár,
- vyvinuli sa lúky pokryté trávami,
- zo zvyškov rastlinných tiel vznikali v plytkých jazerách ložiská hnedého uhlia,
- koncom treťohôr sa vyvinul Ramapithecus a Australopithecus – predchodca človeka.
Treťohory sa začali asi pred 65 mil rokov. Rozdelujú sa na staršie a mladšie.
V treťohorách pokračovala a vrcholila horotvorná činnosť - alpínske vrásnenie. Podnebie bolo zo začiatku veľmi teplé ale postupne sa ochladzovalo. Na začiatku treťohôr žili v mori driekovce a numulity. Mali vápenatú kostru tvaru mince alebo šošovice. Život v mori sa začal podobať dnešnému. Žili v ňom Lastúrniky, ulitníky, koraly, ježkovia, kraby ale aj veľryby tulene a žraloky. Na súši sa vo vlhkých oblastiach rozkladali lesy. Rástli v nich prevažne krytosemenné rastliny - javory, buky, palmy, figovníky, magnólie. Vyskytovali sa aj nahosemenné rastliny - ihličnaté rastliny. Začal sa rozvíjať aj nový typ prostredia - lúky pokryté trávami.
Významný bol vývoj chobotnáčov a veľkých kopytníkov, ktoré sa prispôsobili trávnatým stepiam. Objavovali sa rôzne mäsožravce. V jazerách kmene odumretých stromov prekrývali usadeniny, z ktorých bez prístupu vzduchu vznikali ložiská hnedého uhlia. V plytkých morskych zátokach vznikali ložiská ropy a zemného plynu.
V treťohorách sa našli zvyšky kostí, ktoré pravdepodobne patrili predchodcom človeka.